Fejeton – Mluvíte slovensky?

Klára Antošová

Byly doby, kdy češi automaticky rozuměli slovákům a slováci rozuměli čechům. V pondělí se oba národy dívali na televizi, kde běžel film ve slovenštině, hlasatelé v rádiu i televizi byli jak čeští, tak slovenští, v čítankách jsme si četli i slovensky.

Už já jsem měla občas problém s některými slovy, babička jen vždy lamentovala:“Ježíšmarjá holka nešťastná, copak je to vůbec možný, že ty jim nerozumíš, to snad nemůže bejt pravda.“ Její pohled na mě byl vše vypovídající. Byla to směs vnučky budižkničemu, a zároveň lítosti nad budižkničemou.

Léta plynula, a já se slovenštinou poprvé pořádně setkala, v Anglii, v jednom malém kentském městečku, kde jsem společně se slováky pracovala jako au pair. Naučila jsem se korčuľovať (bruslit), rátať (počítat), poznala jsem rozdíl mezi kelom (kapusta) a kapustou (zelí), vím dodnes co jsou to paradajky (rajčata), cencúľ (rampouch), maternica (děloha), špirála (řasenka), vankúš (polštář), hrianka (topinka), bocian (čáp), skôr/neskôr-dřív/později. Když jsem řekla, že bydlím na Plachtě (sídliště v HK), slováci propadli smíchu, s vysvětlivkou, že se u nich sídliště nejmenují tak směšně jako třeba „prostěradlo.“

Další lekce jsem dostala v práci, kde pracuje i pár slováků, tam jsem se naučila mluvit slovensky v celých větách a laik nepoznal, že k nim nepatřím. Už vím, když někdo chodí na autě nebo dokonce na lietadle, nemusí to být vždy pan Tau. Nýbrž získávám o dané osobě informace, že je slovák a ještě k tomu jede autem nebo letí letadlem.

*****

Jedno prázdninové ráno, v podhůří Krkonoš jsem se s dětmi vydala na nákup do místní „sámošky“, cestou zpátky běžely holky napřed, vidím jak je zastavují dvě cyklistky: „ Prepáčte, môžete nám povedať ako sa dostaneme ku Prklínu?“ Starší dcera přešlápne, otočí se na mě, pak zase zpátky a tu slyším její hlas: “Can you speak english?“ Slovenky v domnění, že potkali holanďany, kteří zde mají pronajaty chalupy pohotově a s nadějí odpovídají: „ Yes, of course.“ Dcera šťastná, že může konečně využít své excelentní znalosti angličtiny a obzvláště poslední lekci In the town, ukazuje, vysvětluje. Na závěr se ujišťuje zda cyklistky už nic víc nepotřebují a vše je „ok.“ Konečně slyším její angličtinu. Cyklistky poděkují a vydávají se směrem k Prklínu. Holky běží domů a hlásí, že potkaly angličanky a poradily jim kudy na Prklín.

Ještě že se toho nedožila moje babička, vzpomínám na ni a přemýšlím, kdy se asi moje děti naučí rozumět slovensky alespoň z poloviny tak dobře, jako umí anglicky.

You can skip to the end and leave a response. Pinging is currently not allowed.

99 komentářů k “Fejeton – Mluvíte slovensky?”

  1. mermaid napsal:

    Chřípí sú nozdry, vole..

    ja som slovenka ako repa, ale náš dabing ma spoľahlivo vytáča.
    vďaka bohu hovorím anglicky a nemecky, takže na dabing resp. preklady nie som odkázaná, navyše čítať/pozerať knihy/filmy v origináli má tu výhodu, že nemusíte čakať na preklad

    Å¡panielsky a francúzsky sa eÅ¡te len učím… :-)

    každopádne, pre mňa čeština nie je cudzí jazyk, veď medzi ním a tým jazykom, ktorým tu švitoríme my, dáky rozdiel zasa nie je

    ale vďaka za všetky tie ryby, nasmiala som sa, dokonca som si porobila dáke poznámky

    keďže v robote už 11 rokov švitorím viac anglicky ako slovensky, przním svoj languageflow kadejakými anglickými slovíčkami (ale vraj aj bohemizmami :-))

    teraz sa už teším ako plynule vo vete uplatním slovo „haluzné“ alebo „hemzy“. Vetu „Kaňúr na pántiku grúli“ sa tu pokúšame preložiÅ¥ už pol hodiny a máme tri rôzne varianty, so far.
    No a to, že „organizačnú Å¡truktúru robiá úkoly“ – to jednoducho MUSIM použiÅ¥ na porade vedenia!

    a eÅ¡te na záver pointa – píšem Vám z hornej Oravy.

    držte sa a nevzdávajte sa

    PS: Pred pár dňami som stretla Nemca, ktorý sa mi priznal, že angličtina je jeho „first language“. Ja som ho uteÅ¡ila tým, že aj pre mňa. Ako príklad som mu uviedla príhodu, keď ma zaskočil (mňa, ekonómku!) výraz „krycí príspevok“.
    Ak tiež neviete, čo to je, ide o maržu…

  2. Michal napsal:

    „Už vím, když nÄ›kdo chodí na autÄ› nebo dokonce na lietadle, nemusí to být vždy pan Tau“…

    …ale ani Slovák hovoriaci spisovnou slovenčinou, pretože my lietame lietadlom a cestujeme autom. NaÅ¡i východniari vÅ¡ak okrem toho aj „chodia na Tesco“, kupujú „dva pivá a dve rožky“ a podobne…

  3. mermaid napsal:

    Moreover k tomu „kaňúrovi, čo na pántiku grúli“
    urobili sme si tu taký prieskum a domnievame sa, že kaňúr bude asi prasa a pántik bidielko (alebo aj herec).

    Mierne nezhody panujú v oblasti grúlenia.

    Každopádne nikto nechápe, prečo by to ten kaňúr na tom pántiku, prebohaživého robil.

    Hodnota intenčnej a situačnej adekvátnosti komunikatívnej relevancie nie je práve jasná

    – na druhej strane sa to tu ľuďom vidí, „hemzy“ sa určite ujmú.

    Ja zasa zbieram také tie archetypálne slovká, ako napr. „Å¡umný“, „Å¡várny“ a pod.

    LEBO jediný spôsob ako uchovať jazyk nažive, je používať ho

    a tie staré slovíčka sú navyše také rozkošné, no nie?

  4. isokarhu napsal:

    vsetko je pravda.ale stale si myslim,ze ludia s otvorenou hlavou ,ktori vedia byt nad vecou si z tych rozdielov nerobia hlavu.na oboch stranach moravy su normalni ludia,ktori su len radi,ze sa cesi a slovaci vedia dohovorit a rozumne spolu fungovat.bez nejakych umelo vytvaranych politickych trablov… hore sa spominala saristina.ja sam som priamo zo srdca sarisa,od presova.od malicka mi bola do hlavu tlacena cestina a slovencina,kedze vsetci dookola melu sarissky,tak aj ta (tu sem-tam zvykneme u nas na sarisi povazovat za samostatny jazyk)))…),byvam nedaleko polskych hranic,kde sa dala chytit polska telka,chodilo sa na zakupy do polska,poliaci k nam chodia na lyze,takze automaticky priska do toho polstina,moji stari rodica su rusini,takze to uz mame nejak prirodzene pat jazyokv dokopy)))) plus ako decko sociku som mal 6 rokov rustiny,ktoru som v priebehu rokov este vylepsoval… a ked toto vsetko clovek zmiesa dokopy,tak nema problem sa dohovorti so srbom,chorvatom,slovincom,proste so vsetkymi slovanmi…. teraz som vo finsku,je nas tu kopa z ostbloku a ked si tak spustime nasou slovancinou,kazdy po svojom,trosku pomalsie,ale v globale sa dohovorime,tak ti len kukaju okolo nas,ze to kolko jazykov kazdy vie.no,nase verejne tajomstvo,ze vlastne kazdy hovori svojim…

  5. Jano napsal:

    Fajn clanok.

  6. Pet napsal:

    Myslím, že je škoda,že sa u nás natáča málo filmov, preto češi nemajú kontakt so slovenčinou, ale zase si budte istý, že ked ČT vysiela slovenskú rozprávku, spoľahlivo ju predabuje do češtiny.Počuť našich hercov rozprávať česky cudzím hlasom je fakt divné, ale neviem, aký je jazykový zákon v ČR.Ale uvedommne si, načo by sa vlastne učili slovenčinu?Sme malá menej rozvinutá krajina na východ od nich.

  7. izolep napsal:

    Srdečne pozdravujem vÅ¡etkých diskutujúcich. Učím na jednej univerzite v ÄŒeskej republike, prihováram sa mojim komunikačným partnerom Å¡tudentom v slovenčine, hoci som schopný prednášaÅ¥ aj v čeÅ¡tine, pravdaže, sem-tam so slovenskou intonáciou. Prijímajú skôr slovenčinu, bezproblémovo rozumejú povedanému, pretože vnímajú kontext + prezentačné vizuálne podklady. Testy na princípe áno – nie ponúkam v slovenčine, Å¡tudenti zvládajú aj túto verziu môjho jazyka. ÄŒo niekedy neporozumejú, sú niektoré príslovky, spojky a častice, ale na to počas testu občas pôsobím ako prekladateľ. Skrátka: so slovenčinou v CZ v podobných situáciách v generácii 18 – 25-ročných (eÅ¡te) žiaden neprekonateľný problém; ostatné ukáže budúcnosÅ¥. Dôležitý je postoj k „inému“ jazyku ako k hodnote. Od toho závisí, či sa dorozumieme, ale hlavne či si porozumieme. VÅ¡etko dobré!

  8. TiPi napsal:

    Ked chcete otestovat svoje znalosti z cestiny tak prelozte:

    Terigal sa honelnik hore grunom s budzoganom

    a pre vychodniarov:

    Nebirujem satovat po garadicoch :)

  9. Elena napsal:

    Ja si myslim, ze nerozumie len ten, kto nechce rozumiet. Aj ked nejake slovo nerozumieme, da sa domysliet. Tiez ma tesi, ze nase deti nemaju ziadne problemy s cestinou, pretoze maju zaujem pozerat cesku televiziu. V Cechach chytaju aj slovensku televiziu, ale nie je zaujem ju pozerat. A vobec si nemyslim, ze nase programy su horsie. V poslednej dobe si myslim, ze ovela lepsie. No ale myslim si, ze je to pre nas velke plus. Na druhej strane musim priznat, ze este sa mi nestalo pri navsteve Ciech, ze by mi niekto povedal, ze nerozumie.

  10. kubrt1 napsal:

    Ahojte,nÄ›jak mi pÅ™ipadá, že nÄ›kteří z vás tady míchají hruÅ¡ky s jablkama a jeÅ¡tÄ› pÅ™ipletou i Å¡vestky.Je pÅ™ece rozdíl jestli se bavíme o tom zda nÄ›kdo rozumí cizímu jazyku ve „spisovné formÄ›“ nebo se bavíme o „nářečí“.Jako příklad: ja jsem slovák, ale žiju již 20let v čechách a česky mluvím asi 350 dní v roce.TÄ›ch zbylých pár dní v roce „hovorím veľmi dobre po slovensky keď som tam na návÅ¡teve“.Ale když tady na mÄ› nÄ›kdo vytáhne nÄ›co od „vychodniarov“ tak nemám Å¡anci.Je to snad tím že nerozumím slovensky?Myslím si, že né.Jazyk se naučíte mnoha spůsoby, ale nářečí asi jen když jste v daném místÄ› nÄ›jakou dobu.
    Jinak je to zajimavé téma.Hezký den.

  11. mokurik napsal:

    Ahojte,
    nechce sa mi čítať celá diskusia, tak iba môj postreh:

    na jednej strane je smutné a je to fakt, že české a slovenské deti si prestávajú rozumieÅ¥ (aj keď slovenské deti sú na tom trochu lepÅ¡ie vďaka televízie, kníh a tak…)

    na strane druhej: prečo sa v čechách slovenské programy nevysielajú? ale na slovensku česke áno? (resp. ak sa vysielajú, tak určite je pomer cz/sk dosÅ¥ veľký…), a čo knihy? (väčšina zahraničných kníh sa prekladá do čeÅ¡tiny a slováci to len odkupujú, hlavne odborná literatúra)…

    závery si z toho vytvorte sami. :)

  12. chalan napsal:

    Moc hezky se prolínají naše stezky, česky i slovensky, postřehy domněnky, v prachu ciest pomněnky, krasne su Češky aj Slovenky
    za veľa môžu „obchodné podmienky“
    Sk má maličký trh a ekonomika „nestiha“ produkovat programy s ambiciou distribucie na CZ trh.
    Velke (zahranicne) medialne spolocnosti dabuju do cestiny a distribuuju aj k nam. Inak to nebude, trh to nedovoli. Ten prud a smer sa nezmeni. Knihy rovnako.
    Asi to bude len o ľuďoch, ako sa rozhodnu a ako budu chcieť.
    Lebo je nádherné ísÅ¥ „tudydlenc“ maÅ¥ barák v Klobúkách, vyspaÅ¥ sa na lúkach, počúvaÅ¥ báchorky, v chalúpke u Dorky, vyhnat z kÅ™oví ježibaby – bosorky… jak to skončí, kdo ví
    Nas rozdelili neviem či sme sami chceli
    Možno s Komenským povedaÅ¥: Nýbrž nÄ›kteří jste pochlebníci byli, v hříších lidu lahodili, zvlášte vyšším pro kus chleba a hrst ječmene, nevidouce, chodíce zbabÄ›le, ježto jste pamatovati mnÄ›li…atd.
    Oba naÅ¡e jazyky sú nádherné a nesmierne bohaté. Dialekty (moravske aj vychodniarske)mi pridu ako excelentné korenie, tak jedinečné! Je v tom veľký kus naÅ¡ej – stale mam pocit – spoločnej identity.
    Možno sa časom celkom stratí zo spoločnej Europskej mapy.
    Možno

  13. PÅ III napsal:

    Udivuje mne, že Slováci neví, kdo je to kaňúr a co je to pántik (když i hrec se tak jmenuje). Mimochodem, je to věta, kterou jako soutěžní otázku jednou zadal Milan Markovič. ☺

  14. evča napsal:

    Ahoj Klárko, bez urážky, ale co jsi jako mamča udělala pro to, aby Tvé děti slovensky rozuměly? Pouštíš jim slovenské pohádky? Čteš jim slovenské knihy? Samy od sebe asi sotva budou rozumět, mohla jsi je to ale jako malé naučit (když už v TV postrádáme slovenské programy). Vždy mě totiž fascinuje, jak se lidi diví, že si nerozumíme, ale pro zlepšení nedělají nic.

  15. Robo napsal:

    No pelozi uz niekto to “Kaňúr sedí na pántiku a grúli”. My slovaci sme v koncoch :)

  16. Klára napsal:

    ROBO: Já slovensky moc neumím, ale laicky bych řekla, že sedí kanec na patníku a hulí nebo něco dělá:-)

  17. Silvia napsal:

    Ja som sice slovenka, ale na slovensku nebyvam uz trinast rokov, odkedy som mala dvanast. Minimalne komunikujem ci uz po slovensky, alebo po cesky, ale rovnako rozumiem obom jazykom. Po slovensky by som este dokazala aj pisat, po cesky asi tazsie. Pamatam si ale, ked som v 1996 bola v Prahe a uz vtedy so mnou odmietla komunikovat predavacka v starom meste.

  18. paul laco napsal:

    jednemu nerozumiem. ja zijem v kanade uz 39 rokov, mam vela priatelo slovakov a chechov. este raz sa mi nestalo ze by sa ma chech spytat co hovorim. skratka mozno ze sme starsia generacia. ale tu v kanade nemame problem sa dorozumiet. dokonca aj nase deti rozumeju. nechapem ake mate problemi

  19. Stava napsal:

    Nechapu, ze ani deti nepoznaji tak silnou podobnost. Kdyz na me zacne sislat polak, nerozumim, ale vytusim co chce.

    Na druhou stranu, nepamatuju si reklamu na Slovensky ci Polsky film, knihu apod. Netrvalo moc dlouho a filmy po odtrzeni Slovaku se zacaly dabovat do cestiny. Takze, proc to prekvapeni?

    Faktem zustava, ze je to smutne, zvlast kdyz kazdy jazyk se muze hodit. Stava

  20. XThom napsal:

    Á propos sídliská, mne sa páčia najmä poetické názvy pražských štvrtí, ako Rajská zahrada, Košík, Háje, či Smíchov, alebo trochu morbídne Hrdlořezy :)

  21. Peter napsal:

    pekný článok. poteÅ¡il najmä tým, že o môj rodný jazyk sa zaujíma prísluÅ¡ník iného národa. myslím si, že tak isto by bol poteÅ¡ený ÄŒech (Moravan, Slezan – aby sa nik necítil ukrivdený…) ak by sa stretol s cudzincom zaujímajúcim sa o čeÅ¡tinu.nečítal som celú diskusiu a neviem, či to bolo spomenuté alebo nie…
    moja pripomienka sa ale týka iba mňa a je to môj súkromný názor –
    história je jednoznačná a nijako ju nespochybňujem a neprekrúcam, ale žijem v súčastnosti. ak sa rozprávam s ľudmi o minulosti, stále rozprávam v súčastnosti. a súčastnosÅ¥ je taká, že máme český jazyk a slovenský jazyk. vždy to tak bolo, i keď sa rôzny politici z rôznych dôvodov snažili vytvoriÅ¥ akýsi „československý národ“ a „československý jazyk“.cítim sa troÅ¡ku dotknutý, ak sa používa termín „československý“ prípadne „česko-slovenský“ v súvislostiach týkajucich sa, alebo odohrávajúcich sa v súčastnosti. v súčastnosti (a ani v minulosti)neexistuje nič „československé“ a to je potrebné reÅ¡pektovaÅ¥. možno tu je pôvod nedorozumení medzi slovákmi a čechmi. reÅ¡pektujme prítomnosÅ¥ a nazývajme veci správnymi menami. aj čeÅ¡tina aj slovenčina sú unikátne, jedinečné a nenapodobiteľné a ich nositelia by mali byÅ¥ na ne patrične hrdý. buďte hrdý na svoju reč a neurážajte ju spájaním s takým paÅ¡kvilom ako je „českoslovenÅ¡tina“.milujte svoju reč a svojbytnosÅ¥ tak ako my milujeme svoju. a na záver jedno staré príslovie zo Slovenska: Koľko rečí vieÅ¡, toľkokrát si človekom!

    p.s. pretože neviem, ako tu funguje diskusia a v prípade, že budete chcieť reagovať na môj príspevok, môžete mi poslať vaše reakcie na za týmto účelom zriadenú mejlovú schránku diskusne_forum_sme@centrum.sk
    ďakujem a do skorého čítania

  22. Elena napsal:

    Peter asi si to nepochopil. Ti nikto nechce tvorit ceskoslovensky jazyk. Pouziva sa to v tom zmysle, ze za cias Ceskoslovenska sme si navzajom vsetci rozumeli, cize cesky a slovensky jazyk nerobil nikomu problemy.
    A sucasnost sa pise bez t – prepac, ale clovek sa uci stale.

  23. mermaid napsal:

    Pre PŠIII, Roba a Klárku:

    Myslíme si, že v preklade sedí to prasa na bidielku (to je to, na čom sedia v klietke vtáčiky, taká tá drevená palička)a krochká (čiže vydáva zvuk)

    Ale stále nevieme, prečo by to prasa malo sedieÅ¥ na tom bidielku – resp. ako dlho by sa tam udržalo..

    No a pán Milan Markovič bol vždy veľký salámista, takže tak k tomu bidielku to prasa asi prišlo.

  24. mermaid napsal:

    správa pre chalana:

    človeče, ty si dobrý, ak je to z tvojej hlavy

  25. mermaid napsal:

    Chlapi, pozrela som sa na ten pántik odborným okom.
    Podľa pravidiel nášho jazyka je „pántik“ malý pánt.
    Pánt je v angličtine „hinge“ alebo „joint“.

    Pri spätnom preklade dostanete toto:
    hinge: veraj,záves,kĺb,pánt,kľúčový bod,nálepka
    joint: šev,miesto spojenia,kĺb,zhyb,pánt,roštenka,spoj,spojenie,káblová spojka,miesto pripojenia,skĺbenie,styk,zráz,styčník,špára,prasklina,záves (okna)

    Stále ovšem nie je jasné, kto tam to prasa narval.

  26. maja napsal:

    Moj syn ma 4 roky a vie rovnako perfektne slovensky ako česky. Viem že bude maÅ¥ obrovsku výhodu, lebo kým vyrastie bude to ako druhý cudzí jazyk :). Teda skôr pre vás ako pre nás… Å koda

  27. chalan napsal:

    sprava pre mermaid

    diik, bol to taky nahly pocit nostalgie. Pochopitelne mam aj nadalej par Ceskych a Moravsko Slezskych priatelov, len sa neviem zbavit dojmu ze mi to rozdelenie nieco vnutorne vzalo.
    Takovej stesk to byl!!
    Inak mi tato diskusia pride mimoriadne vhodna. Mam silny pocit niecoho velmi ludskeho.
    Diik vám všem ;)

  28. Peter napsal:

    to je v poriadku, ze sa clovek stale uci…keby to tak nebolo, dnes nemame internetove diskusie…
    a aj ked v minulosti bola Ceskoslovenska (socialisticka)republika, stale tam boli dva jazyky a dva narody. takze spravne by sa to malo podavat ako ‚za CSR, CSSR‘ a podobne. nie preto, ze to bolo ‚ceskoslovenske‘. jeden z najcastejsie opakovanych argumentov za vznik Ceskoslovenska je, ze bez spojenia by tieto dva narody po trianone nemali v europe sancu. takze ceskoslovensko ako-take vzniklo hlavne s orientaciou navonok – do europy. a nie smerom dovnutra – vytvorit akysi paskvil s nazvom ceskoslovensky narod. bohuzial politici na oboch stranach sa snazili toto vyhodne spojenectvo znicit tym, ze tlacili oba narody do niecoho, co nechceli.
    ako v mojom prvom prispevku opakujem, ze toto je moj sukromny nazor a ani len nespekulujem nad tym, ze kolko percent cechov a slovakov ma nazor rovnaky.
    a aby naozaj nedoslo k omylu – verim, ze aj cech aj slovak by mali byt hrdi na svoju narodnost a jazyk. moj postoj je, ze co bolo ceske – bolo a je ceske. co bolo slovenske – bolo a je slovenske. a aj pocas CSR ci CSSR to bolo ceske a slovenske. len to bolo v ramci utvaru Ceskoslovenska (Socialisticka) Republika. vonkajsia forma urcena pre svet nema ziaden dopad na vnutorne vedomie dvoch narodov zijucich v spolocnom state.

  29. mermaid napsal:

    Pre Petra:
    čéče, ty si vážne zložitý, šak?

    Pre chalana:
    Mňa to rozdelenie Å¡tve. Vždy, keď cválam cez hranice, ma to nejako osobne uráža, či čo. Mám pocit, že sme to rozdelenie nejako prehnane nacvičovali – asi ako keď si rozvedení manželia načarbú kriedou hranicu cez obývačku.

    Ale také blbosti sa asi pri rozvode robia, nie?

    Na druhej strane – poznáš tú Grigorovu pesničku – „vÅ¡etci sa zídeme raz v jednej posteli“?
    No a my to máme za pár.. See you o rok v Únií. Tam budeme na seba všetci švitoriť anglicky. Alebo možno skôr nemecky?

  30. Elena napsal:

    Chcem napisat svoj nazor na rozdelenie, pretoze si uz nieco pamatam, v Ceskoslovensku som nieco prezila a teda mam aj skusenosti zo spolocneho statu. Na jednej strane som bola proti rozdeleniu, vadi mi az doteraz, pretoze mam v Cechach vela priatelov a tie hranice sice vadia, ale radsej sa ich snazim nevnimat.
    Na druhej strane to rozdelenie vsak nieco vyriesilo a myslim si, ze v tej dobe bolo dokonca aj nutne. Po revolucii sa nase narody zacali hadat kto na koho doplaca, mne sa miestami zdalo, ze sa zacinaju nenavidiet. Je to mozno krute slovo, ale mnohokrat utoky z oboch stran doslova boleli. Bolo to tak medzi politikmi, aj medzi beznymi ludmi. Jednoducho sme sa navzajom prestali vazit. My sme mali stale pocit, ze Cesi nas okradaju, neinvestuju tolko na Slovensku ako v Cechach a oni mali zase pocit, ze sme ich brzda a rozvijali by sa rychlejsie, keby nas nebolo. Cize aj ked som bola zasadne proti rozdeleniu, zucastnovala som sa vselijakych ceskoslovenskych prostestov, tak som nakoniec rezignovala a povedala si, ze ineho vychodiska snad ani nie je, pretoze to bolo len zbytocne natahovanie a nevedeli sa navzajom dohodnut. No a aby sme zabranili tomu, ze sa uplne znenavidime, tak musime nieco robit.
    Po case som zistila, ze hranice sice vadia, ale nikto nikomu nic nevytyka, kazdy si hospodari sam a ako hospodari, tak sa ma. Trvalo to sice dlhsie, ale oteplili aj nase vztahy navzajom, hlavne kulturne vztahy, co ma nesmierne tesi, lebo po rozdeleni mi to velmi chybalo. No a myslim si, ze teraz je to v stadiu, kedy sa mame navzajom radi, vazime si jeden druheho a nevidime na sebe len chyby, ale aj klady. A to je velmi dobre, casom aj tie hranice zmiznu a bude to uz uplne super. Mozno mladi nebudu so mnou suhlasit, ale je to moj nazor na prezitu dobu.

  31. Romco napsal:

    by som to prelozil: Kanur=vtak, nie prasa (myslim Mysiak) sedi na bidle a skrieka. Opravte ma.

  32. pittrek napsal:

    Ludia, vy si hovorite Slovaci a neviete to prelozit ? :-)
    Kanur = diviak, v prenesenom vyzname aj obycajne prasa
    pantik = bidielko
    grulenie = zvuk vydavany spokojnym prasatom

    Co je na tom nepochopitelne ?
    Inak prijemny, aj ked trochu smutny clanok

  33. Milan napsal:

    Slovník slovenského jazyka:
    Kaňúr – dravý vták, kaňa, myÅ¡iak (1.diel,str.672)
    Pántik – žŕdka v kuríne, na ktorej sedávajú sliepky,bidlo (3.diel, str. 22)
    GrúliÅ¥ – (o ošípanej) vydávaÅ¥ zvuk, krochkaÅ¥
    (1.diel, str.444)
    Keď sa niekto stretne s menej frekventovanými slovami čo aj rodného jazyka, obráti sa na slovník. To je na adresu slovenských účastníkov diskusie. A na adresu Markoviča: Ako absolvent slovenčiny a ruštiny toto pravidlo určite pozná a musel vedieť, že slovo grúliť je v tomto kontexte použité nezmyselne.

  34. pope2 napsal:

    Je tu toho dosť, možno moje slová ani nikto neprečíta, ale skúsim.
    Iba jednu poznámku: Pondelkové televízne večery na 1. programe Československej televízie sú mýtus. Teda aspoň ich kvalita.
    1) Spomínajú ich najmä ÄŒesi po rozdelení, ako im to straÅ¡ne chýba a Slováci tie lichôtky blahosklonne prijímajú. Mýtus a neúprimné slová. Keby boli naozaj tak kvalitné, ako sa o tom dnes hovorí, nečítali by sme tu hore také príspevky, ako „osadenstvo od TV prijímača húfne odchádzalo“.
    2) Ja sám som si na pondelky „ordinoval“ za socíku rodinné návÅ¡tevy a pijácke festivaly s priateľmi a vôbec sa za toto priznanie nehanbím. Väčšina TV pondelkov bola priemerná, až podpriemerná. Kde sú tie inscenácie dnes? Záznamy existujú, prečo sa nedávajú reprízy, keď to bolo tak super? Dobré veci sa reprízujú, bezduché nie. Sem-tam je niečo na STV2. Tento stav potvrdzuje môj postoj. Takže poprosím mojich českých (aj slovenských) priateľov: nevytvárajme mýty (samozrejme ani u vás, ani u nás). Aj keď nám to lichotí…
    A znalosť jazyka? To v podstate nesúvisí s ničím iným (podčiarkujem v podstate), len so vzdelaním a usilovnosťou. Príležitosť a možnosť využívať jazyk je druhoradá. Najmä dnes vo veku IT. Aj univerzitný profesor aj sedliak ak emigrujú do Ameriky sa anglicky naučia. Ale ich znalosť angličtiny bude po napr. 10 rokoch emigrácie zodpovedať pôvodnému vzdelanostnému rozdielu.
    Tak čo…

  35. Lusikka napsal:

    kanur na Gemeri je oznacenie kocura…

  36. Anonym napsal:

    ad pope2
    ty pako pre teba asi kultura (a zaroven aj kvalita)= hary poter a podobne kydy. Takejto luzy je cim dalej viac a ponuka stv sa im prisposobuje – preto ta absencia repriz a ktorej pises.
    Vystal si si radu na HP?. Myslim ze nie – ty si vystojis radu na film s ostatnymi „fajsmekrami.
    Tak si to uzi.

  37. pope2 napsal:

    Pre mňa sa kultúra začína predovšetkým materinským jazykom. Takže ja sa nepostavím do rady, ale do radu. Rada je iba ak je nad zlato. A po druhé: čo je to hary poter? Nejaký betónový poter? Nie som stavbár, nevyznám sa. Ten pojem sa podobá na ľudské meno. V tom prípade by si to mal (skôr mala -tipujem)písať veľkými počiatočnými písmenami. Aby sa nebodaj ten poter neurazil.

  38. mermaid napsal:

    Pope2, poter je Potter, v preklade starý hlinený hniec, alebo aj črepník, v tomto prípade myslia asi pubertálneho čarodejníka z UK – apropó, čítali ste to? Myslím poslednú knihu?
    54 mÅ•tvych – a to nerátam sovu Hedwigu alebo Å¡kriatka Dobbyho… Krvavý víkend to bol, no jo.

    Ja napríklad telku nemám – no, mám prístroj ako taký, DVD a video, jasné, takže keď ma to chytí, že MUSÍM niečo vidieÅ¥, no tak to vidím. Ale nevysedávam pred telkou ako cibulka, na to som BUSY, BUSY, BUSY..

  39. mermaid napsal:

    správa pre anonymní:

    – ako viete, že Pope2 je „pako“? resp. „luza“?

    – a kde ste nabrali presvedčenie, že ponuka STV sa vôbec niečomu prispôsobuje?? ja tu už dáky piatok žijem, ale podľa mňa si STV hrá a vždy hrala jednoducho, čo chce, diviak-nediviak. Preto sme predsa za totality pozerali rakúsku TV a teraz pozeráme ZDF a RTL2, no nie?

    – a keď už vy, anonymní, viete vÅ¡etko – a zjavne Vás je viac, podľa „í“ na konci vášho „mena“, prečo nejdete a nevládnete svetu? možno by sa mu ulavilo… :-)

  40. Anonym napsal:

    pre mermaid
    Nezadajte do Vasej reakcie svoj nick a budete tiez anonymní – system si to doplni na „anonymní“. To ze uvediete nick este neznamena ze neprispievate anonymne.
    Ak za totality STV uviedla prevzate predstavenie divadelnej hry povedzme od Cechova tak to bolo zle? Co je na tom zle? Je Vam luto ze Vas vtedy nekrmili mexickymi telenovelami?
    Alebo Vam na STV chyba Smrtonosna pasca s perspektivou az Smrtonesnej pasce 17?, uvitali by ste na STV moznost tesit sa na Rocky 9?
    Ale aby som Vam odpovedal: ako vysvetlite telenovely v programe STV? – nie je to prisposobovanie?? A co Superstar?…
    Ja by som tam radsej videl napr. nieco od Gogola – tak mi prepac ze som v mensine…

  41. Anonym napsal:

    pre mermaid
    „nejdete“ sa píše neidete.
    Vrátim sa k pojmu lúza – v starom Ríme tak boli ozačovaní tí ktorých jedinou potrebou boli clieb a hry (rozumej zápasy
    gladiátorov).

  42. mermaid napsal:

    pre anonymní

    ako som už napísala vyÅ¡Å¡ie, ja telku nepozerám, takže k žiadnemu uvedenému filmu, seriálu, či o čom to píšeÅ¡ sa neviem vyjadriÅ¥…

    Sorry, sorry.

  43. Anonym napsal:

    pre mermaid
    žiadna telka?
    …“a teraz pozeráme ZDF a RTL2, no nie?“…
    …“ja tu už dáky piatok žijem, ale podľa mňa si STV hrá a vždy hrala jednoducho, čo chce, diviak-nediviak.“ … ak nepozeráš ako vieÅ¡ ?

  44. mermaid napsal:

    čítam noviny, jednoduché

    síce to nerobím často, ale tu a tam sa zadarí…

    no a mám kolegov a kolegyne a tí vše pozerajú telku

    nemáte, ľudia, nejaký zábavnejší predmet na rozhovor ako telku?

  45. Anonym napsal:

    do hajzlu s vama cobolici,jeste ze jsme se vas zbavili

  46. čoboľ napsal:

    Kíš kíš mädokíš nás sa nikdy nezbavíš

  47. Anonym napsal:

    mozno to tu niekto pisal, necital som diskusiu… ale ludia na zapadnom Slovensku nemaju s cestinou problem… ale to bude ceskym dabingom v TV by som povedal:)… inak preto som si zacal do zivotopisov pisat ako cudzi jazyk aj cestinu:)

  48. bb napsal:

    Pre anonymneho…píše sa nejsÅ¥. nejdem, nejdeÅ¡, atď.

  49. Caipira napsal:

    Zajímavé … je mi 23 let a patřím tudíž ke generaci, která by teoreticky mÄ›la mít se slovenÅ¡tinou velké problémy (vyrostl jsem pÅ™ece už po rozdÄ›lení státu). PÅ™esto vÅ¡ak bez problémů rozumím jak mluvené i psané slovenÅ¡tinÄ› naživo ani v televizi. Zároveň jsem nikdy nepotkal nikoho, kdo by Å™ekl, že slovensky nerozumí, a to ani z tÄ›ch jeÅ¡tÄ› mladších generací. MaximálnÄ› nÄ›kteří říkali cosi v tom smyslu, že když slyší slovenÅ¡tinu musí víc dávat pozor nebo, že číst slovenské knihy není úplnÄ› jednoduché, ale tohle je spíš důsledkem toho, že s ní asi pÅ™icházejí málo do styku. KaždopádnÄ› pÅ™es 90% evidentnÄ› bez problémů rozumÄ›jí i oni. Ty rozdíly jsou opravdu dost malé a ty, které existují mezi nÄ›kterými „nářečími“ jiných jazyků jsou daleko vÄ›tší (tÅ™eba Å¡výcarská nÄ›mčina a ta ze severního NÄ›mecka). Pokud nÄ›jaký ÄŒech Å™ekne, že slovenÅ¡tinÄ› nerozumí, tak musí být jednak opravdu línej a potom jednoduÅ¡e – blbec. Vztah ÄŒechů ke Slovákům je vůbec zvláštní. Jsou braní jako bratrský národ, a to i po rozdÄ›lení státu, ne jako opravdoví cizinci, hodnÄ› lidí také poslouchá slovenskou hudbu, ale kromÄ› ní jakoby slovenský kultura neexistovala. A když se občas objeví v českém filmu nebo seriálu slovenský herec, tak se občas i stane, že je z nÄ›jakého důvodu jeho hlas dabovaný do čeÅ¡tiny. Bohužel jsem už takové případy vidÄ›l … A potom si jeÅ¡tÄ› nÄ›kteří stěžují, že malé dÄ›ti mají prý problém rozumÄ›t slovensky …

    Zvláštní národ, opravdu …

Napište prosím komentář

You must be logged in to post a comment.