16 července, 2007 
Klára Klára Antošová
Byly doby, kdy češi automaticky rozuměli slovákům a slováci rozuměli čechům. V pondělí se oba národy dívali na televizi, kde běžel film ve slovenštině, hlasatelé v rádiu i televizi byli jak čeští, tak slovenští, v čítankách jsme si četli i slovensky.
Už já jsem měla občas problém s některými slovy, babička jen vždy lamentovala:“Ježíšmarjá holka nešťastná, copak je to vůbec možný, že ty jim nerozumíš, to snad nemůže bejt pravda.“ Její pohled na mě byl vše vypovídající. Byla to směs vnučky budižkničemu, a zároveň lítosti nad budižkničemou.
Léta plynula, a já se slovenštinou poprvé pořádně setkala, v Anglii, v jednom malém kentském městečku, kde jsem společně se slováky pracovala jako au pair. Naučila jsem se korčuľovať (bruslit), rátať (počítat), poznala jsem rozdíl mezi kelom (kapusta) a kapustou (zelí), vím dodnes co jsou to paradajky (rajčata), cencúľ (rampouch), maternica (děloha), špirála (řasenka), vankúš (polštář), hrianka (topinka), bocian (čáp), skôr/neskôr-dřív/později. Když jsem řekla, že bydlím na Plachtě (sídliště v HK), slováci propadli smíchu, s vysvětlivkou, že se u nich sídliště nejmenují tak směšně jako třeba „prostěradlo.“
Další lekce jsem dostala v práci, kde pracuje i pár slováků, tam jsem se naučila mluvit slovensky v celých větách a laik nepoznal, že k nim nepatřím. Už vím, když někdo chodí na autě nebo dokonce na lietadle, nemusí to být vždy pan Tau. Nýbrž získávám o dané osobě informace, že je slovák a ještě k tomu jede autem nebo letí letadlem.
*****
Jedno prázdninové ráno, v podhůří Krkonoš jsem se s dětmi vydala na nákup do místní „sámošky“, cestou zpátky běžely holky napřed, vidím jak je zastavují dvě cyklistky: „ Prepáčte, môžete nám povedať ako sa dostaneme ku Prklínu?“ Starší dcera přešlápne, otočí se na mě, pak zase zpátky a tu slyším její hlas: “Can you speak english?“ Slovenky v domnění, že potkali holanďany, kteří zde mají pronajaty chalupy pohotově a s nadějí odpovídají: „ Yes, of course.“ Dcera šťastná, že může konečně využít své excelentní znalosti angličtiny a obzvláště poslední lekci In the town, ukazuje, vysvětluje. Na závěr se ujišťuje zda cyklistky už nic víc nepotřebují a vše je „ok.“ Konečně slyším její angličtinu. Cyklistky poděkují a vydávají se směrem k Prklínu. Holky běží domů a hlásí, že potkaly angličanky a poradily jim kudy na Prklín.
Ještě že se toho nedožila moje babička, vzpomínám na ni a přemýšlím, kdy se asi moje děti naučí rozumět slovensky alespoň z poloviny tak dobře, jako umí anglicky.
Zveřejněno v
Chřípí sú nozdry, vole..
ja som slovenka ako repa, ale náš dabing ma spoľahlivo vytáča.
vďaka bohu hovorím anglicky a nemecky, takže na dabing resp. preklady nie som odkázaná, navyše čítať/pozerať knihy/filmy v origináli má tu výhodu, že nemusíte čakať na preklad
španielsky a francúzsky sa ešte len učím… :-)
každopádne, pre mňa čeština nie je cudzí jazyk, veď medzi ním a tým jazykom, ktorým tu švitoríme my, dáky rozdiel zasa nie je
ale vďaka za všetky tie ryby, nasmiala som sa, dokonca som si porobila dáke poznámky
keďže v robote už 11 rokov švitorím viac anglicky ako slovensky, przním svoj languageflow kadejakými anglickými slovíčkami (ale vraj aj bohemizmami :-))
teraz sa už teším ako plynule vo vete uplatním slovo „haluzné“ alebo „hemzy“. Vetu „Kaňúr na pántiku grúli“ sa tu pokúšame preložiť už pol hodiny a máme tri rôzne varianty, so far.
No a to, že „organizačnú štruktúru robiá úkoly“ – to jednoducho MUSIM použiť na porade vedenia!
a ešte na záver pointa – píšem Vám z hornej Oravy.
držte sa a nevzdávajte sa
PS: Pred pár dňami som stretla Nemca, ktorý sa mi priznal, že angličtina je jeho „first language“. Ja som ho utešila tým, že aj pre mňa. Ako príklad som mu uviedla príhodu, keď ma zaskočil (mňa, ekonómku!) výraz „krycí príspevok“.
Ak tiež neviete, čo to je, ide o maržu…
„Už vím, když někdo chodí na autě nebo dokonce na lietadle, nemusí to být vždy pan Tau“…
…ale ani Slovák hovoriaci spisovnou slovenčinou, pretože my lietame lietadlom a cestujeme autom. Naši východniari však okrem toho aj „chodia na Tesco“, kupujú „dva pivá a dve rožky“ a podobne…
Moreover k tomu „kaňúrovi, čo na pántiku grúli“
urobili sme si tu taký prieskum a domnievame sa, že kaňúr bude asi prasa a pántik bidielko (alebo aj herec).
Mierne nezhody panujú v oblasti grúlenia.
Každopádne nikto nechápe, prečo by to ten kaňúr na tom pántiku, prebohaživého robil.
Hodnota intenčnej a situačnej adekvátnosti komunikatívnej relevancie nie je práve jasná
– na druhej strane sa to tu ľuďom vidí, „hemzy“ sa určite ujmú.
Ja zasa zbieram také tie archetypálne slovká, ako napr. „šumný“, „švárny“ a pod.
LEBO jediný spôsob ako uchovať jazyk nažive, je používať ho
a tie staré slovíčka sú navyše také rozkošné, no nie?
vsetko je pravda.ale stale si myslim,ze ludia s otvorenou hlavou ,ktori vedia byt nad vecou si z tych rozdielov nerobia hlavu.na oboch stranach moravy su normalni ludia,ktori su len radi,ze sa cesi a slovaci vedia dohovorit a rozumne spolu fungovat.bez nejakych umelo vytvaranych politickych trablov… hore sa spominala saristina.ja sam som priamo zo srdca sarisa,od presova.od malicka mi bola do hlavu tlacena cestina a slovencina,kedze vsetci dookola melu sarissky,tak aj ta (tu sem-tam zvykneme u nas na sarisi povazovat za samostatny jazyk)))…),byvam nedaleko polskych hranic,kde sa dala chytit polska telka,chodilo sa na zakupy do polska,poliaci k nam chodia na lyze,takze automaticky priska do toho polstina,moji stari rodica su rusini,takze to uz mame nejak prirodzene pat jazyokv dokopy)))) plus ako decko sociku som mal 6 rokov rustiny,ktoru som v priebehu rokov este vylepsoval… a ked toto vsetko clovek zmiesa dokopy,tak nema problem sa dohovorti so srbom,chorvatom,slovincom,proste so vsetkymi slovanmi…. teraz som vo finsku,je nas tu kopa z ostbloku a ked si tak spustime nasou slovancinou,kazdy po svojom,trosku pomalsie,ale v globale sa dohovorime,tak ti len kukaju okolo nas,ze to kolko jazykov kazdy vie.no,nase verejne tajomstvo,ze vlastne kazdy hovori svojim…
Fajn clanok.
Myslím, že je škoda,že sa u nás natáča málo filmov, preto češi nemajú kontakt so slovenčinou, ale zase si budte istý, že ked ČT vysiela slovenskú rozprávku, spoľahlivo ju predabuje do češtiny.Počuť našich hercov rozprávať česky cudzím hlasom je fakt divné, ale neviem, aký je jazykový zákon v ČR.Ale uvedommne si, načo by sa vlastne učili slovenčinu?Sme malá menej rozvinutá krajina na východ od nich.
Srdečne pozdravujem všetkých diskutujúcich. Učím na jednej univerzite v Českej republike, prihováram sa mojim komunikačným partnerom študentom v slovenčine, hoci som schopný prednášať aj v češtine, pravdaže, sem-tam so slovenskou intonáciou. Prijímajú skôr slovenčinu, bezproblémovo rozumejú povedanému, pretože vnímajú kontext + prezentačné vizuálne podklady. Testy na princípe áno – nie ponúkam v slovenčine, študenti zvládajú aj túto verziu môjho jazyka. Čo niekedy neporozumejú, sú niektoré príslovky, spojky a častice, ale na to počas testu občas pôsobím ako prekladateľ. Skrátka: so slovenčinou v CZ v podobných situáciách v generácii 18 – 25-ročných (ešte) žiaden neprekonateľný problém; ostatné ukáže budúcnosť. Dôležitý je postoj k „inému“ jazyku ako k hodnote. Od toho závisí, či sa dorozumieme, ale hlavne či si porozumieme. Všetko dobré!
Ked chcete otestovat svoje znalosti z cestiny tak prelozte:
Terigal sa honelnik hore grunom s budzoganom
a pre vychodniarov:
Nebirujem satovat po garadicoch :)
Ja si myslim, ze nerozumie len ten, kto nechce rozumiet. Aj ked nejake slovo nerozumieme, da sa domysliet. Tiez ma tesi, ze nase deti nemaju ziadne problemy s cestinou, pretoze maju zaujem pozerat cesku televiziu. V Cechach chytaju aj slovensku televiziu, ale nie je zaujem ju pozerat. A vobec si nemyslim, ze nase programy su horsie. V poslednej dobe si myslim, ze ovela lepsie. No ale myslim si, ze je to pre nas velke plus. Na druhej strane musim priznat, ze este sa mi nestalo pri navsteve Ciech, ze by mi niekto povedal, ze nerozumie.
Ahojte,nějak mi připadá, že někteří z vás tady míchají hrušky s jablkama a ještě připletou i švestky.Je přece rozdíl jestli se bavíme o tom zda někdo rozumí cizímu jazyku ve „spisovné formě“ nebo se bavíme o „nářečí“.Jako příklad: ja jsem slovák, ale žiju již 20let v čechách a česky mluvím asi 350 dní v roce.Těch zbylých pár dní v roce „hovorím veľmi dobre po slovensky keď som tam na návšteve“.Ale když tady na mě někdo vytáhne něco od „vychodniarov“ tak nemám šanci.Je to snad tím že nerozumím slovensky?Myslím si, že né.Jazyk se naučíte mnoha spůsoby, ale nářečí asi jen když jste v daném místě nějakou dobu.
Jinak je to zajimavé téma.Hezký den.
Ahojte,
nechce sa mi čítať celá diskusia, tak iba môj postreh:
na jednej strane je smutné a je to fakt, že české a slovenské deti si prestávajú rozumieť (aj keď slovenské deti sú na tom trochu lepšie vďaka televízie, kníh a tak…)
na strane druhej: prečo sa v čechách slovenské programy nevysielajú? ale na slovensku česke áno? (resp. ak sa vysielajú, tak určite je pomer cz/sk dosť veľký…), a čo knihy? (väčšina zahraničných kníh sa prekladá do češtiny a slováci to len odkupujú, hlavne odborná literatúra)…
závery si z toho vytvorte sami. :)
Moc hezky se prolínají naše stezky, česky i slovensky, postřehy domněnky, v prachu ciest pomněnky, krasne su Češky aj Slovenky
za veľa môžu „obchodné podmienky“
Sk má maličký trh a ekonomika „nestiha“ produkovat programy s ambiciou distribucie na CZ trh.
Velke (zahranicne) medialne spolocnosti dabuju do cestiny a distribuuju aj k nam. Inak to nebude, trh to nedovoli. Ten prud a smer sa nezmeni. Knihy rovnako.
Asi to bude len o ľuďoch, ako sa rozhodnu a ako budu chcieť.
Lebo je nádherné ísť „tudydlenc“ mať barák v Klobúkách, vyspať sa na lúkach, počúvať báchorky, v chalúpke u Dorky, vyhnat z křoví ježibaby – bosorky… jak to skončí, kdo ví
Nas rozdelili neviem či sme sami chceli
Možno s Komenským povedať: Nýbrž někteří jste pochlebníci byli, v hříších lidu lahodili, zvlášte vyšším pro kus chleba a hrst ječmene, nevidouce, chodíce zbaběle, ježto jste pamatovati mněli…atd.
Oba naše jazyky sú nádherné a nesmierne bohaté. Dialekty (moravske aj vychodniarske)mi pridu ako excelentné korenie, tak jedinečné! Je v tom veľký kus našej – stale mam pocit – spoločnej identity.
Možno sa časom celkom stratí zo spoločnej Europskej mapy.
Možno
Udivuje mne, že Slováci neví, kdo je to kaňúr a co je to pántik (když i hrec se tak jmenuje). Mimochodem, je to věta, kterou jako soutěžní otázku jednou zadal Milan Markovič. ☺
Ahoj Klárko, bez urážky, ale co jsi jako mamča udělala pro to, aby Tvé děti slovensky rozuměly? Pouštíš jim slovenské pohádky? Čteš jim slovenské knihy? Samy od sebe asi sotva budou rozumět, mohla jsi je to ale jako malé naučit (když už v TV postrádáme slovenské programy). Vždy mě totiž fascinuje, jak se lidi diví, že si nerozumíme, ale pro zlepšení nedělají nic.
No pelozi uz niekto to “Kaňúr sedí na pántiku a grúli”. My slovaci sme v koncoch :)
ROBO: Já slovensky moc neumím, ale laicky bych řekla, že sedí kanec na patníku a hulí nebo něco dělá:-)
Ja som sice slovenka, ale na slovensku nebyvam uz trinast rokov, odkedy som mala dvanast. Minimalne komunikujem ci uz po slovensky, alebo po cesky, ale rovnako rozumiem obom jazykom. Po slovensky by som este dokazala aj pisat, po cesky asi tazsie. Pamatam si ale, ked som v 1996 bola v Prahe a uz vtedy so mnou odmietla komunikovat predavacka v starom meste.
jednemu nerozumiem. ja zijem v kanade uz 39 rokov, mam vela priatelo slovakov a chechov. este raz sa mi nestalo ze by sa ma chech spytat co hovorim. skratka mozno ze sme starsia generacia. ale tu v kanade nemame problem sa dorozumiet. dokonca aj nase deti rozumeju. nechapem ake mate problemi
Nechapu, ze ani deti nepoznaji tak silnou podobnost. Kdyz na me zacne sislat polak, nerozumim, ale vytusim co chce.
Na druhou stranu, nepamatuju si reklamu na Slovensky ci Polsky film, knihu apod. Netrvalo moc dlouho a filmy po odtrzeni Slovaku se zacaly dabovat do cestiny. Takze, proc to prekvapeni?
Faktem zustava, ze je to smutne, zvlast kdyz kazdy jazyk se muze hodit. Stava
Á propos sídliská, mne sa páčia najmä poetické názvy pražských štvrtí, ako Rajská zahrada, Košík, Háje, či Smíchov, alebo trochu morbídne Hrdlořezy :)
pekný článok. potešil najmä tým, že o môj rodný jazyk sa zaujíma príslušník iného národa. myslím si, že tak isto by bol potešený Čech (Moravan, Slezan – aby sa nik necítil ukrivdený…) ak by sa stretol s cudzincom zaujímajúcim sa o češtinu.nečítal som celú diskusiu a neviem, či to bolo spomenuté alebo nie…
moja pripomienka sa ale týka iba mňa a je to môj súkromný názor –
história je jednoznačná a nijako ju nespochybňujem a neprekrúcam, ale žijem v súčastnosti. ak sa rozprávam s ľudmi o minulosti, stále rozprávam v súčastnosti. a súčastnosť je taká, že máme český jazyk a slovenský jazyk. vždy to tak bolo, i keď sa rôzny politici z rôznych dôvodov snažili vytvoriť akýsi „československý národ“ a „československý jazyk“.cítim sa trošku dotknutý, ak sa používa termín „československý“ prípadne „česko-slovenský“ v súvislostiach týkajucich sa, alebo odohrávajúcich sa v súčastnosti. v súčastnosti (a ani v minulosti)neexistuje nič „československé“ a to je potrebné rešpektovať. možno tu je pôvod nedorozumení medzi slovákmi a čechmi. rešpektujme prítomnosť a nazývajme veci správnymi menami. aj čeština aj slovenčina sú unikátne, jedinečné a nenapodobiteľné a ich nositelia by mali byť na ne patrične hrdý. buďte hrdý na svoju reč a neurážajte ju spájaním s takým paškvilom ako je „českoslovenština“.milujte svoju reč a svojbytnosť tak ako my milujeme svoju. a na záver jedno staré príslovie zo Slovenska: Koľko rečí vieš, toľkokrát si človekom!
p.s. pretože neviem, ako tu funguje diskusia a v prípade, že budete chcieť reagovať na môj príspevok, môžete mi poslať vaše reakcie na za týmto účelom zriadenú mejlovú schránku diskusne_forum_sme@centrum.sk
ďakujem a do skorého čítania
Peter asi si to nepochopil. Ti nikto nechce tvorit ceskoslovensky jazyk. Pouziva sa to v tom zmysle, ze za cias Ceskoslovenska sme si navzajom vsetci rozumeli, cize cesky a slovensky jazyk nerobil nikomu problemy.
A sucasnost sa pise bez t – prepac, ale clovek sa uci stale.
Pre PŠIII, Roba a Klárku:
Myslíme si, že v preklade sedí to prasa na bidielku (to je to, na čom sedia v klietke vtáčiky, taká tá drevená palička)a krochká (čiže vydáva zvuk)
Ale stále nevieme, prečo by to prasa malo sedieť na tom bidielku – resp. ako dlho by sa tam udržalo..
No a pán Milan Markovič bol vždy veľký salámista, takže tak k tomu bidielku to prasa asi prišlo.
správa pre chalana:
človeče, ty si dobrý, ak je to z tvojej hlavy
Chlapi, pozrela som sa na ten pántik odborným okom.
Podľa pravidiel nášho jazyka je „pántik“ malý pánt.
Pánt je v angličtine „hinge“ alebo „joint“.
Pri spätnom preklade dostanete toto:
hinge: veraj,záves,kĺb,pánt,kľúčový bod,nálepka
joint: šev,miesto spojenia,kĺb,zhyb,pánt,roštenka,spoj,spojenie,káblová spojka,miesto pripojenia,skĺbenie,styk,zráz,styčník,špára,prasklina,záves (okna)
Stále ovšem nie je jasné, kto tam to prasa narval.
Moj syn ma 4 roky a vie rovnako perfektne slovensky ako česky. Viem že bude mať obrovsku výhodu, lebo kým vyrastie bude to ako druhý cudzí jazyk :). Teda skôr pre vás ako pre nás… Škoda
sprava pre mermaid
diik, bol to taky nahly pocit nostalgie. Pochopitelne mam aj nadalej par Ceskych a Moravsko Slezskych priatelov, len sa neviem zbavit dojmu ze mi to rozdelenie nieco vnutorne vzalo.
Takovej stesk to byl!!
Inak mi tato diskusia pride mimoriadne vhodna. Mam silny pocit niecoho velmi ludskeho.
Diik vám všem ;)
to je v poriadku, ze sa clovek stale uci…keby to tak nebolo, dnes nemame internetove diskusie…
a aj ked v minulosti bola Ceskoslovenska (socialisticka)republika, stale tam boli dva jazyky a dva narody. takze spravne by sa to malo podavat ako ‚za CSR, CSSR‘ a podobne. nie preto, ze to bolo ‚ceskoslovenske‘. jeden z najcastejsie opakovanych argumentov za vznik Ceskoslovenska je, ze bez spojenia by tieto dva narody po trianone nemali v europe sancu. takze ceskoslovensko ako-take vzniklo hlavne s orientaciou navonok – do europy. a nie smerom dovnutra – vytvorit akysi paskvil s nazvom ceskoslovensky narod. bohuzial politici na oboch stranach sa snazili toto vyhodne spojenectvo znicit tym, ze tlacili oba narody do niecoho, co nechceli.
ako v mojom prvom prispevku opakujem, ze toto je moj sukromny nazor a ani len nespekulujem nad tym, ze kolko percent cechov a slovakov ma nazor rovnaky.
a aby naozaj nedoslo k omylu – verim, ze aj cech aj slovak by mali byt hrdi na svoju narodnost a jazyk. moj postoj je, ze co bolo ceske – bolo a je ceske. co bolo slovenske – bolo a je slovenske. a aj pocas CSR ci CSSR to bolo ceske a slovenske. len to bolo v ramci utvaru Ceskoslovenska (Socialisticka) Republika. vonkajsia forma urcena pre svet nema ziaden dopad na vnutorne vedomie dvoch narodov zijucich v spolocnom state.
Pre Petra:
čéče, ty si vážne zložitý, šak?
Pre chalana:
Mňa to rozdelenie štve. Vždy, keď cválam cez hranice, ma to nejako osobne uráža, či čo. Mám pocit, že sme to rozdelenie nejako prehnane nacvičovali – asi ako keď si rozvedení manželia načarbú kriedou hranicu cez obývačku.
Ale také blbosti sa asi pri rozvode robia, nie?
Na druhej strane – poznáš tú Grigorovu pesničku – „všetci sa zídeme raz v jednej posteli“?
No a my to máme za pár.. See you o rok v Únií. Tam budeme na seba všetci švitoriť anglicky. Alebo možno skôr nemecky?
Chcem napisat svoj nazor na rozdelenie, pretoze si uz nieco pamatam, v Ceskoslovensku som nieco prezila a teda mam aj skusenosti zo spolocneho statu. Na jednej strane som bola proti rozdeleniu, vadi mi az doteraz, pretoze mam v Cechach vela priatelov a tie hranice sice vadia, ale radsej sa ich snazim nevnimat.
Na druhej strane to rozdelenie vsak nieco vyriesilo a myslim si, ze v tej dobe bolo dokonca aj nutne. Po revolucii sa nase narody zacali hadat kto na koho doplaca, mne sa miestami zdalo, ze sa zacinaju nenavidiet. Je to mozno krute slovo, ale mnohokrat utoky z oboch stran doslova boleli. Bolo to tak medzi politikmi, aj medzi beznymi ludmi. Jednoducho sme sa navzajom prestali vazit. My sme mali stale pocit, ze Cesi nas okradaju, neinvestuju tolko na Slovensku ako v Cechach a oni mali zase pocit, ze sme ich brzda a rozvijali by sa rychlejsie, keby nas nebolo. Cize aj ked som bola zasadne proti rozdeleniu, zucastnovala som sa vselijakych ceskoslovenskych prostestov, tak som nakoniec rezignovala a povedala si, ze ineho vychodiska snad ani nie je, pretoze to bolo len zbytocne natahovanie a nevedeli sa navzajom dohodnut. No a aby sme zabranili tomu, ze sa uplne znenavidime, tak musime nieco robit.
Po case som zistila, ze hranice sice vadia, ale nikto nikomu nic nevytyka, kazdy si hospodari sam a ako hospodari, tak sa ma. Trvalo to sice dlhsie, ale oteplili aj nase vztahy navzajom, hlavne kulturne vztahy, co ma nesmierne tesi, lebo po rozdeleni mi to velmi chybalo. No a myslim si, ze teraz je to v stadiu, kedy sa mame navzajom radi, vazime si jeden druheho a nevidime na sebe len chyby, ale aj klady. A to je velmi dobre, casom aj tie hranice zmiznu a bude to uz uplne super. Mozno mladi nebudu so mnou suhlasit, ale je to moj nazor na prezitu dobu.
by som to prelozil: Kanur=vtak, nie prasa (myslim Mysiak) sedi na bidle a skrieka. Opravte ma.
Ludia, vy si hovorite Slovaci a neviete to prelozit ? :-)
Kanur = diviak, v prenesenom vyzname aj obycajne prasa
pantik = bidielko
grulenie = zvuk vydavany spokojnym prasatom
Co je na tom nepochopitelne ?
Inak prijemny, aj ked trochu smutny clanok
Slovník slovenského jazyka:
Kaňúr – dravý vták, kaňa, myšiak (1.diel,str.672)
Pántik – žŕdka v kuríne, na ktorej sedávajú sliepky,bidlo (3.diel, str. 22)
Grúliť – (o ošípanej) vydávať zvuk, krochkať
(1.diel, str.444)
Keď sa niekto stretne s menej frekventovanými slovami čo aj rodného jazyka, obráti sa na slovník. To je na adresu slovenských účastníkov diskusie. A na adresu Markoviča: Ako absolvent slovenčiny a ruštiny toto pravidlo určite pozná a musel vedieť, že slovo grúliť je v tomto kontexte použité nezmyselne.
Je tu toho dosť, možno moje slová ani nikto neprečíta, ale skúsim.
Iba jednu poznámku: Pondelkové televízne večery na 1. programe Československej televízie sú mýtus. Teda aspoň ich kvalita.
1) Spomínajú ich najmä Česi po rozdelení, ako im to strašne chýba a Slováci tie lichôtky blahosklonne prijímajú. Mýtus a neúprimné slová. Keby boli naozaj tak kvalitné, ako sa o tom dnes hovorí, nečítali by sme tu hore také príspevky, ako „osadenstvo od TV prijímača húfne odchádzalo“.
2) Ja sám som si na pondelky „ordinoval“ za socíku rodinné návštevy a pijácke festivaly s priateľmi a vôbec sa za toto priznanie nehanbím. Väčšina TV pondelkov bola priemerná, až podpriemerná. Kde sú tie inscenácie dnes? Záznamy existujú, prečo sa nedávajú reprízy, keď to bolo tak super? Dobré veci sa reprízujú, bezduché nie. Sem-tam je niečo na STV2. Tento stav potvrdzuje môj postoj. Takže poprosím mojich českých (aj slovenských) priateľov: nevytvárajme mýty (samozrejme ani u vás, ani u nás). Aj keď nám to lichotí…
A znalosť jazyka? To v podstate nesúvisí s ničím iným (podčiarkujem v podstate), len so vzdelaním a usilovnosťou. Príležitosť a možnosť využívať jazyk je druhoradá. Najmä dnes vo veku IT. Aj univerzitný profesor aj sedliak ak emigrujú do Ameriky sa anglicky naučia. Ale ich znalosť angličtiny bude po napr. 10 rokoch emigrácie zodpovedať pôvodnému vzdelanostnému rozdielu.
Tak čo…
kanur na Gemeri je oznacenie kocura…
ad pope2
ty pako pre teba asi kultura (a zaroven aj kvalita)= hary poter a podobne kydy. Takejto luzy je cim dalej viac a ponuka stv sa im prisposobuje – preto ta absencia repriz a ktorej pises.
Vystal si si radu na HP?. Myslim ze nie – ty si vystojis radu na film s ostatnymi „fajsmekrami.
Tak si to uzi.
Pre mňa sa kultúra začína predovšetkým materinským jazykom. Takže ja sa nepostavím do rady, ale do radu. Rada je iba ak je nad zlato. A po druhé: čo je to hary poter? Nejaký betónový poter? Nie som stavbár, nevyznám sa. Ten pojem sa podobá na ľudské meno. V tom prípade by si to mal (skôr mala -tipujem)písať veľkými počiatočnými písmenami. Aby sa nebodaj ten poter neurazil.
Pope2, poter je Potter, v preklade starý hlinený hniec, alebo aj črepník, v tomto prípade myslia asi pubertálneho čarodejníka z UK – apropó, čítali ste to? Myslím poslednú knihu?
54 mŕtvych – a to nerátam sovu Hedwigu alebo škriatka Dobbyho… Krvavý víkend to bol, no jo.
Ja napríklad telku nemám – no, mám prístroj ako taký, DVD a video, jasné, takže keď ma to chytí, že MUSÍM niečo vidieť, no tak to vidím. Ale nevysedávam pred telkou ako cibulka, na to som BUSY, BUSY, BUSY..
správa pre anonymní:
– ako viete, že Pope2 je „pako“? resp. „luza“?
– a kde ste nabrali presvedčenie, že ponuka STV sa vôbec niečomu prispôsobuje?? ja tu už dáky piatok žijem, ale podľa mňa si STV hrá a vždy hrala jednoducho, čo chce, diviak-nediviak. Preto sme predsa za totality pozerali rakúsku TV a teraz pozeráme ZDF a RTL2, no nie?
– a keď už vy, anonymní, viete všetko – a zjavne Vás je viac, podľa „í“ na konci vášho „mena“, prečo nejdete a nevládnete svetu? možno by sa mu ulavilo… :-)
pre mermaid
Nezadajte do Vasej reakcie svoj nick a budete tiez anonymní – system si to doplni na „anonymní“. To ze uvediete nick este neznamena ze neprispievate anonymne.
Ak za totality STV uviedla prevzate predstavenie divadelnej hry povedzme od Cechova tak to bolo zle? Co je na tom zle? Je Vam luto ze Vas vtedy nekrmili mexickymi telenovelami?
Alebo Vam na STV chyba Smrtonosna pasca s perspektivou az Smrtonesnej pasce 17?, uvitali by ste na STV moznost tesit sa na Rocky 9?
Ale aby som Vam odpovedal: ako vysvetlite telenovely v programe STV? – nie je to prisposobovanie?? A co Superstar?…
Ja by som tam radsej videl napr. nieco od Gogola – tak mi prepac ze som v mensine…
pre mermaid
„nejdete“ sa píše neidete.
Vrátim sa k pojmu lúza – v starom Ríme tak boli ozačovaní tí ktorých jedinou potrebou boli clieb a hry (rozumej zápasy
gladiátorov).
pre anonymní
ako som už napísala vyššie, ja telku nepozerám, takže k žiadnemu uvedenému filmu, seriálu, či o čom to píšeš sa neviem vyjadriť…
Sorry, sorry.
pre mermaid
žiadna telka?
…“a teraz pozeráme ZDF a RTL2, no nie?“…
…“ja tu už dáky piatok žijem, ale podľa mňa si STV hrá a vždy hrala jednoducho, čo chce, diviak-nediviak.“ … ak nepozeráš ako vieš ?
čítam noviny, jednoduché
síce to nerobím často, ale tu a tam sa zadarí…
no a mám kolegov a kolegyne a tí vše pozerajú telku
nemáte, ľudia, nejaký zábavnejší predmet na rozhovor ako telku?
do hajzlu s vama cobolici,jeste ze jsme se vas zbavili
Kíš kíš mädokíš nás sa nikdy nezbavíš
mozno to tu niekto pisal, necital som diskusiu… ale ludia na zapadnom Slovensku nemaju s cestinou problem… ale to bude ceskym dabingom v TV by som povedal:)… inak preto som si zacal do zivotopisov pisat ako cudzi jazyk aj cestinu:)
Pre anonymneho…píše sa nejsť. nejdem, nejdeš, atď.
Zajímavé … je mi 23 let a patřím tudíž ke generaci, která by teoreticky měla mít se slovenštinou velké problémy (vyrostl jsem přece už po rozdělení státu). Přesto však bez problémů rozumím jak mluvené i psané slovenštině naživo ani v televizi. Zároveň jsem nikdy nepotkal nikoho, kdo by řekl, že slovensky nerozumí, a to ani z těch ještě mladších generací. Maximálně někteří říkali cosi v tom smyslu, že když slyší slovenštinu musí víc dávat pozor nebo, že číst slovenské knihy není úplně jednoduché, ale tohle je spíš důsledkem toho, že s ní asi přicházejí málo do styku. Každopádně přes 90% evidentně bez problémů rozumějí i oni. Ty rozdíly jsou opravdu dost malé a ty, které existují mezi některými „nářečími“ jiných jazyků jsou daleko větší (třeba švýcarská němčina a ta ze severního Německa). Pokud nějaký Čech řekne, že slovenštině nerozumí, tak musí být jednak opravdu línej a potom jednoduše – blbec. Vztah Čechů ke Slovákům je vůbec zvláštní. Jsou braní jako bratrský národ, a to i po rozdělení státu, ne jako opravdoví cizinci, hodně lidí také poslouchá slovenskou hudbu, ale kromě ní jakoby slovenský kultura neexistovala. A když se občas objeví v českém filmu nebo seriálu slovenský herec, tak se občas i stane, že je z nějakého důvodu jeho hlas dabovaný do češtiny. Bohužel jsem už takové případy viděl … A potom si ještě někteří stěžují, že malé děti mají prý problém rozumět slovensky …
Zvláštní národ, opravdu …